22. 7. 2018

Snahy o založenie múzea v Muráni

Návrh na zriadenie pamätného múzea v Muráni padol ešte pred polstoročím. Na začiatku 20. storočia, v čase pomerne priaznivom pre zakladanie nových muzeál- nych zbierok, vyšli v spracovaní Jozefa Droppu a jeho dvoch pohorelských spolupracovníkov J. Bahéryho a R. Dolláka: Maďarské dejiny Mu- ránskeho hradu. Druhé vydanie tejto knihy sa vydalo na návrh bulharského cára Ferdinanda Coburga v slovenčine. Je zaujímavé, že oba diela vyšli v Pohorelej. Autori priznávajú, že sa zaoberali už počas tvorby koncepcie rukopisov, myšlienkou sústrediť a aj v pôvodine predstaviť verejnosti všetko, o čom sa píše v knihe. Najagilnejším hlásateľom tejto myšlienky bol poho- relský učiteľ Jozef Bahéry, narodený v Muráni, ktorý propagoval túto ideu v mnohých menších článkoch a prednáškach, zdôrazňujúc, že his- torické pamiatky so vzťahom k Muránskemu hradu by bolo potrebné vystaviť v „museu“, v ktorom by si ich mohli záujemcovia, menovite turisti, kedykoľvek prezrieť.

Starosta obce Ing. R. Goldschmidt poskytol pre publikáciu: „Národné kultúrne pamiatky“, rozhovor z ktorého vyberám dôležité informácie. V súčasnosti sa obec snaží v rámci projektu o obnovu národnej kultúrnej pamiatky – Rímskokatolíckej fary v Muráni práve na účely múzea.
Rímskokatolícka fara je barokovo – klasicistickou budovou z roku 1701 s manzardovou strechou, ktorá sa nachádza v centre obce. Staré dejiny cirkvi pre nedostatok archívneho materiálu poznáme od roku 1759, keď bol Muráň až do roku 1792 filiálkou Muránskej Dlhej Lúky, a teda nemal dovtedy vlastného farára. Cirkevné dejiny Muráňa sú úzko spojené s dramatickými historickými udalosťami, ktoré súviseli predovšetkým s významom hradu.
K významným osobnostiam, ktoré pôsobili na miestnej fare ako správcovia, patrí Anton Macák, salezián (pseudonym Bystrík Muránsky). V Muráni pôsobil od roku 1951 do roku 1972. Bol zberateľom ľudovej slovesnosti, básnik, označovaný ako „pevec Muráňa“. Jeho „Kytku piesní spod Muráňa“ zhudobnil prof. Ján Čambal z Kladna.

Za účelom rozvoja kultúrneho života v obci a regióne, rozvoja kultúrno – poznávacieho cestovného ruchu a prezentácie historicko – kultúrneho dedičstva regiónu sme v novembri 2009 založili múzeum Muráň. Pri zakladaní múzea sme úzko spolupracovali s Gemersko – malohontským múzeom v Rimavskej Sobote. Hlavným poslaním múzea Muráň je dokumentácia, archivácia a prezentácia kultúrneho dedičstva a histórie obce a regiónu Gemer – Malohont. V spolupráci s odborníkmi zo spoločnosti CENTIRE s.r.o. rozhodli spracovať žiadosť o finančný príspevok v rámci výzvy regionálneho operačného programu na podporu kultúrneho potenciálu regiónov a cestovného ruchu. V hodnotiacom procese bola žiadosť posúdená kladne. Celkovo bolo schválených 407 933,20 €. Na účely obnovy pamiatky a jej využitia na rozšírenie činnosti múzea Muráň. Obec Muráň sa aj naďalej chce profilovať ako obec príkladne sa starajúca o svoje kultúrne pamiatky, s bohatým kultúrno – spoločenským životom a neustále sa rozvíjajúcim cestovným ruchom.
Naše ďalšie plány súvisia s dominantou obce – hradom, ktorý je v našom vlastníctve. A momentálne sa snažíme do vlastníctva obce dostať aj pozemky tvoriace hradný areál. Naším zámerom je pripraviť projekt obnovy jednotlivých častí hradu (dom veliteľa, protiturecká bašta, hradná studňa,...), rozšíriť expozičné priestory múzea Muráň, a pritiahnuť tak do obce ďalších návštevníkov.





logo regionalny operacny program logo europska unia
Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho fondu regionálneho
rozvoja
„Investícia do vašej budúcnosti“

Stránka bola realizovaná v rámci projektu „Huculská magistrála – klaster cestovného ruchu na území Muránska planina – Čierny Balog“ pod záštitou obce Čierny Balog
Prehlásenie o spracovaní osobných údajov
Počet prístupov: 663722
Copyright © Huculská magistrála 2012, všetky práva vyhradené.
Vyhlásenie o prístupnosti | Webdesign by ŽP Informatika s.r.o.