20. 10. 2019

Obce územia

logo_Cierny_Balog Čierny Balog

Obec má približne 5140 obyvateľov a jej katastrálne územie zaberá rozlohu 14 718 ha. Keď človek počuje jej názov, vynorí sa mu obraz obce obkolesenej krásnymi horami, obraz lesníkov a drevorubačov, ktorí sa o ne s láskou a úctou starajú. Lesníctvo a lesné hospodárstvo a s tým súvisiaca drevárska výroba je dominantným odvetvím hospodárstva v obci. Ďalším významným odvetvím a zamestnávateľom je poľnohospodárstvo, súkromný sektor a neposlednom rade samotná obec. Obec žije bohatým kultúrnym životom. Z kultúrnych podujatí, na ktorých má obec významný podiel, je významný Fašiangový festival, Deň stromu, Uvítania detí do života, stretnutia s jubilantmi, darcami krvi, športovcami, Katarínske dni čiernobalockej kultúry, Bačovský deň a pod. Významný podiel na formovaní kultúrneho povedomia a možnosti vzdelávania sa má Obecná knižnica, čoho dôkazom je aj pamätný list za dlhoročnú prácu pre slovenské knihovníctvo. V obci športovému vyžitiu mládeže pomáhajú TJ Tatran, ŠK Partizán, Hokejový klub, Klub Biatlon, Turistický oddiel. Významným článkom v obci je Dobrovoľný hasičský zbor Dobroč a Medveďov. Súčasťou spoločenského života sú aj dve rímsko-katolícke farnosti, Komunitné centrum, n.o., Vydra, n.o. a neopomenuteľná Čiernohronská železnička, ktorá je veľkým lákadlom pre turistov, ktorých prevedie pozdĺž celého toku Čierneho Hrona od Chvatimechu až do nádherného lesníckeho skanzenu.

Veľmi významné a pre budúcnosť snáď nevyhnutné je snaha obce, najmä jej starostu a obecného zastupiteľstva, o využívanie nenávratných finančných príspevkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie v súčasnosti a kohézneho fondu v budúcnosti. Takto obec získala obec prostriedky na realizáciu projektu Technická vybavenosť rekreačnej zóny Čierny Balog - Urbanov vrch, zrekonštruovala školu, obnovila kotolne v rámci združenia obcí Bioenergia Bystricko (obec je členom Klimatickej aliancie), zrekultivovala a uzavrela starú skládku odpadov, či zamestnala terénnych sociálnych pracovníkov a ich asistentov. Progresívny trend tohto smerovania dokazujú aj podané projekty na rekonštrukciu miestnych komunikácií, výstavbu kanalizácie, rekonštrukciu centra obce, verejného osvetlenia a ďalšie pripravované projekty. Využívanie týchto zdrojov finančných prostriedkov je nevyhnutné pre dobudovanie infraštruktúry v obci, ktoré je v súčasnosti tak ako vo väčšine obcí základnou otázkou do budúcnosti. Toto všetko robí obec pre ľudí, pre zlepšenie poskytovaných služieb, ubytovacích kapacít, možností oddychu a rekreácie. Okrem infraštruktúry sú ďalšími problémami divoké skládky odpadu, ktoré sa kde-tu objavia, nedodržiavanie stavebného poriadku a v neposlednom rade negatívne sociálno - ekonomické javy v obci, ktoré však na lokálnej úrovni ťažko riešiť.

Starosta obce: Ing, František Budovec

Závodie 2/2, 976 52 Čierny Balog

Tel: 048 / 6304 316
Fax: 048 / 6304 329
e-mail: ciernybalog@ciernybalog.sk

web: www.ciernybalog.sk


logo_Drabsko Obec Drábsko

Obec bola založená grófom Forgáchom a osídlená drevorubačmi z Oravy v roku 1810 po rozsiahlom lesnom polome. Pribudli pastieri, furmani a neskôr sklári z Kysúc a Valašska V 2. polovici 19. storočia tu vznikli sklárske huty, ktoré fungovali do dvadsiatych rokov 20. storočia. Obec sa nachádza vo vrcholovej časti Veporského Slovenského rudohoria, pri prameni Rimavice v miestnej časti "Vrchy". Názov územia Na Drapskie bol známy už r. 1566. Ešte v r. 1920 patrila ako osada Lomu nad Rimavicou. Krátko nato sa osamostatnila ako Drábsko. Obyvatelia sa živili prácou v lese, výrobou šindlí a skromným poľnohosp. Kaplnka bola obnovená v r. 1957. Zachovalá je ľudová architektúra najmä v časti Kysuca.V obci je novo rekonštruovaný Domov sociálnych služieb. Určite však je Drábsko známe tradičnou vidieckou turistikou na "Marekovom dvore"

Starostka obce: Martina Kocová

Drábsko č. 10, 976 53 Drábsko
Telefón: 048/6180083

e-mail: obecdrabsko@gmail.com

web: www.drabsko.webnode.sk

logo_Sihla Obec Sihla

Obec vznikla v roku 1760 ako komorská osada pri cisársko – kráľovskej sklárni, založenej r. 1744, nový objekt bol postavený r. 1762. Pomenovanie získala po mladom smrekovom lese – sihline. Skláreň bola prenajímaná na dvojročné obdobia. Z nájomcov boli najúspešnejší Kuchynkovci v 2. polovici 19. storočia. Najprv sa tu vyrábalo zelené duté, po rekonštrukcii sklárne tabuľové sklo. Prevádzka zanikla v r. 1904. V obci bola lesná správa a roku 1923 postavili lesnú železnicu na úseku Hronec - Sihla. V obci bola parná píla od polovice 19. storočia.

Obec leží vo vrcholovej časti Slovenského rudohoria v pramennej oblasti Kamenistého potoka. v malebnej časti "Vrchy" a má zachovalú tradičnú architektúru.

Je preslávená najmä chovom slovenských hucuľov, ktorý v obci obnovil Slovenský Hucul klub.. Každoročne sa tu organizujú dve veľké podujatia - "Jarmo", preteky volských záprahov a "Huculská paráda".

Starosta obce: Stanislav Bitala

Sihla č. 73, 976 53 Sihla
Telefón: 048 / 6180 070
Fax: 048 / 6180 070
e-mail: sihla@horehronie.eu

web: www.sihla.ou.sk

www.obecsihla.sk


logo_Muran Obec Muráň

Obec vznikla roku 1321 pri panskom majeri pod Muránskym hradom. Muráň bol súčasťou bohatej a vyspelej železiarskej oblasti Muránskeho panstva, ktorému patrili nielen desiatky obcí na Gemeri, ale aj na Horehroní a Spiši. Už od roku 1823 sa zaoberali obyvatelia výrobou známej "muránskej" kameniny a keramiky v manufaktúrnej dielni. V roku 1849 sa odohrala medzi Muráňom a Tisovcom bitka, pri ktorej boli porazení slovenskí povstalci (podľa povesti sa ranení skrývali v tvz. Hurbanovskej jaskyni známej aj ako Brestová na začiatku Hrdzavej doliny).

Pôvabné zákutia starého Muráňa majú nielen historickú, ale aj krajinotvornú hodnotu a dotvárajú aj dnes svojskú atmosféru Muráňa. Najstaršou časťou je „Majer“, z ktorej vznikla v stredoveku obec. „Pľac“ je malé námestie pred Obecným úradom a poštou, ktoré je križovatkou ciest smerom na Revúcu, Tisovec a Červenú Skalu.

V r. 1950 bol založený na Veľkej lúke pri Muráni žrebčín, kde chovali ťažné kone pre lesné hospodárstvo a armádu a šľachtili nové plemeno krížením hucula s plemenami fjord, hafling a norik. V r. 1995 bol uznaný šľachtiteľský chov „norika muránskeho typu“ a od r. 1997 bol vyhlásený chov génovej rezervy „norika muránskeho“.

Obec Muráň tvorí juhovýchodný vstup do územia Partnerstva. Leží vo výške 394 m. n. m. a jej chotár má rozlohu 10 315 ha. Dnes žije v obci 1300 obyvateľov. Obec je súčasťou Gotickej cesty prechádzajúcej historickými pamiatkami Spiša a Gemera - Malohontu. V obci sa nachádza pošta, reštaurácia a penzión Muráň. V bufete oproti kostolu si môžete pochutnať na výbornej muránskej špecialite - plnených buchtách. V zime je v prevádzke 400 m lyžiarsky vlek priamo v obci. Pri nástupe na Náučný chodník vedúci na Muránsky hrad sa nachádza Informačné stredisko Národného parku Muránska planina.

Zaujímavosťami obce je polodivoký chov koní na Veľkej lúke, preslávené muránske buchty alebo Ródeo Muráň – jedno z najväčších rodeí na Slovensku, od roku 1978 sa každoročne koná „Zimný prechod Muránskou planinou“, mimoriadne obľúbený je aj „Horský duatlon“ (beh, jazda na bicykli, beh).

Starosta: Ing.Roman Goldschmidt

Muráň 329, 049 01 Muráň

Tel: 058 / 4881 029
Fax: 058 / 4881 029
e-mail: obec.muran@mail.t-com.sk

web: www.muran.sk

logo_Muranska_Dlha_Luka Obec Muránska Dlhá Lúka

Obec sa nachádza na hlavnej ceste spájajúcej Muráň s Revúcou. Obec vznikla začiatkom 14. storočia, ale územie už bolo pravdepodobne osídlené. Názov obce je doložený z roku 1357 ako Hoszszu Reth, z roku 1435 ako Huzywreth, z roku 1551 ako Dlua Luka, z roku 1567 alp Muranhozzureth, z roku 1605 ako Dluha Luka alias Hozu Reth, z roku 1773 ako Muranska Dluha Luka, maďarsky Murányhosszúrét, nemecky Lange-Wiese, Langewiesen. Názov obce je odvodený od rozsiahlych pastvín, ktoré v minulosti slúžili Jelšavskému panstvu a od 16. storočia Muránskemu panstvu. Roku 1427 tu bolo 29 port. Obyvatelia sa venovali pastierstvu a pracovali na pílach a v hámroch. Ušli pred Turkami, 40 rokov bola obec pustá. Mor v rokoch 1709 - 1710 si vyžiadal 440 obetí. Roku 1828 mala obec 138 domov a 1184 obyvateľov. V 19. storočí a 20. storočí obyvatelia pracovali v priemyselných podnikoch, v poľnohospodárstve, v lesoch a chodili na sezónne práce na Dolnú zem.

V obci sú dominantnými stavbami dva kostoly. Rímskokatolícky Kostol sv. Michala archanjela bol postavený v 14. storočí v gotickom štýle. V 18. storočí ho barokovo upravili. Zariadenie v jeho interiéri pochádza z 19. a 20. storočia. Tolerančný klasicistický evanjelický kostol postavili pôvodne bez veže v roku 1787. Veža bola pristavaná až v roku 1863. Okrem týchto kostolov sa v obci nachádza aj baptistická modlitebňa. Občanom slúži kultúrny dom, dom smútku a funguje tu základná a materská škola, klub jednoty dôchodcov, školská knižnica a klub mládeže..

V zimných mesiacoch sú k dispozícii lyžiarske vleky o dĺžke 450m, 300m a jeden detský vlek. Tieto vleky majú umelé osvetlenie a preto ich možno v prípade dobrých snehových a poveternostných podmienok využívať aj vo večerných hodinách. Toto zariadenie patrí Slovmagu a.s. Lubeník, žiaľ v posledných rokoch mu nepriali snehové podmienky. Obec leží v prekrásnej doline medzi vrchmi. Zo severovýchodu je to Petrov Vrch, Radzim, Zubová, Šturmanova Hora a z juhozápadu je to Poľan. Z obce je množstvo možností turistických vychádzok do okolitej prírody, napr. Lučanské, Muránska Zdychava, Korimovo, ale aj do vzdialenejších oblastí Muránska hrad, Veľká Lúka, Muránska Planina, Predná Hora.

Starosta: Ing. Marek Nosko

Muránska Dlhá Lúka 111, 050 01 Muránska Dlhá Lúka

Tel: 058 / 4881 033, 0905 425 349
Fax: 058 / 4881 032
e-mail: obecmdl@centrum.sk

web: www.muranskadlhaluka.sk


logo_muranska_hutaObec Muránska Huta

Obec je najvyššie položenou obcou Revúckeho okresu. Na mieste dnešnej obce stála sklárska huta, patriaca muránskemu panstvu, ktorej vznik sa datuje medzi rokmi 1652 - 1670. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1691.V roku 1828 už mala obec 75 domov a 622 obyvateľov, ktorí sa živili väčšinou prácou v lesoch, ale mnohí ešte aj po roku 1930 vandrovali ako zasklievači okien. Dominantou obce je klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Anjela strážcu z roku 1831. K obci patrí aj časť Predná Hora, nachádzajúca sa v očarujúcom lesnom prostredí.

Môžete tu nájsť bývalý reprezentačný kaštieľ Ferdinanda I. Coburga, ktorý od roku 1951 slúži ako psychiatrický liečebný ústav. Neobarokový zámok s priľahlým parkom vybudovali začiatkom 20. storočia. Neďaleko zámku stojí aj drevený poľovnícky kaštieľ Coburgovcov. Okrem iného na Prednej Hore môžete využiť aj jazdu na koňoch. Z obce je možné po značkovaných trasách podnikať pekné výlety do národného parku Muránska planina. Chotár obce sa rozprestiera na 846 ha.

Muránska Huta ležiaca v nadmorskej výške 703 m víta návštevníkov územia Partnerstva zo severovýchodu smerom od Červenej Skaly. V súčasnosti tu žije 200 obyvateľov. Okolo obce prechádza turistická trasa Rudná magistrála, ktorá spája historické lokality zamerané na ťažbu a spracovanie rudných nerastov.

Starosta: Ing. Robert Ševčík

Muránska Huta 2, 049 01 Muráň

Tel: 058 / 4494 124
Fax: 058 / 4494 124
e-mail: muranskahuta@stonline.sk

web: www.muranskahuta.ocu.sk


logo_muranska_lehota Obec Muránska Lehota

Leží v južnej časti Slovenského Rudohoria. Na tomto území sa v r. 1427 spomína osada Kisilswa - Malá Ješava. Osada zanikla koncom 15. stor. Obec Muránska Lehota je písomne doložená v roku 1453 pod názvom Lehota, vznikla na základe valaského práva na území Jelšavského panstva. Od 16. storočia sa stala súčasťou majetku pánov Muránskeho hradu.

Obec leží na južnom okraji mikroregiónu Muránska planina v nadmorskej výške 388 m. V súčasnosti je v obci 101 domov a 245 obyvateľov, pri rozlohe chotára 789 ha.

Obyvatelia sa vo veľkom sa zaoberali chovom oviec. V 19. stor. sa živili aj uhliarstvom, pracovali v hámroch a vyrábali šindle. Začiatkom 20. stor. pracovali v lesoch, zaoberali sa kováčstvom, tkáčstvom a košikárstvom. V obci sa nachádza rímsko-katolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1826. vyzdobený ručne vyrezávanými sochami neznámych majstrov.

Obcou prechádza turistická značka Cesta Márie Széchy, spájajúca hrady Fiľakovo a Muráň, ku ktorej sa viaže jedna z najznámejších romantických povestí Slovenského stredoveku o Muránskej Venuši.

Starosta: Miloslav Marčák

Muránska Lehota 83, 049 01 Muráň

Tel: 058 / 4882 031
Fax: 058 / 4882 031
e-mail: obecmurlehota@stonline.sk

web: www.muranskalehota.webnode.sk


logo_michalova Obec Michalová

Leží vo výbežku breznianskej kotliny v doline potoku Rohozná. Nadmorská výška v strede obce je 590 m.n.m, v chotári 585 – 1195 m.n.m. Dnes v Michalovej žije 1370 obyvateľov a je vstupnou obcou do Mikroregiónu Muránska planina od severozápadu.

Chotár, v ktorom sa rozprestiera obec Michalová patril kedysi mestu Brezno. Vznik obce sa podľa dostupných prameňov uvádza do roku 1788, nie je však presne určený. Niektoré pramene uvádzajú roky 1750 až 1760. V tomto období Uhorsko-kráľovský banský erár, citujem: „kutal“ v miestnych lokalitách. Toto „kutanie“ bolo korunované úspechom, lebo v blízkych horách boli objavené náleziská väčšieho množstva železnej rudy. Preto v roku 1795 bola postavená vysoká pec „Maša“, ktorá sa nachádzala na mieste dnešného rímskokatolíckeho kostola. Táto vysoká pec produkovala 2000 ton surového železa ročne a bola v prevádzke do r. 1877. Po otvorení Železiarní v Podbrezovej jej činnosť začala stagnovať, až došlo k jej úplnému zrušeniu. Približne období postavenia vysokej pece vznikla osada, z ktorej sa vyvinula obec Michalová. Pôvodní obyvatelia boli čiastočne nemeckého, maďarského, talianskeho pôvodu a neskôr kolonisti z bývalej zvolenskej župy.

Michalová vznikla ako komorská osada v blízkosti železorudných baní a najmä vysokej pece. Názov obce sa postupne menil z Michalowa (1786), Michalovo (1799) až na dnešný názov Michalová. V 19. storočí sa obyvatelia zaoberali najviac prácou v lesoch, na miestnej píle a v podnikoch na okolí.

Na spracovanie železnej rudy nám poukazujú nálezy v chotári obce, ako sú miesta, kde sa pálilo drevo, ktoré používali pri výrobe surového železa. Ďalej sú to skládky pekne sfarbenej trosky, ktorá bola vyvážaná ako vedľajší produkt z vysokej pece Okrem ťažby železnej rudy sa v chotári obce v rokoch 1938-1950 ťažila aj mangánová ruda, ktorá sa elektrolyticky spracovávala v Banskej Bystrici. História obce Michalová je už od jej založenia nerozlučne spätá s vysokou pecou.

O tom, že obec vznikla na základe existencie vysokej pece, nám svedčia i miestne názvy ulíc, ako ulica Trosky, po ktorej sa vyvážala troska. Ulica Hrable bola pomenovaná po mieste v potoku, v ktorom sa plavilo bukové drevo a zachytávalo sa na mieste kde sa vyrábalo drevené uhlie. Ulice Horný rad a Dolný rad sa nachádzali v blízkosti vysokej pece, kde bývali poprední robotníci, ktorí sa prisťahovali z Nemecka a rakúskej časti Habsburskej monarchie, sú to najstaršie časti obce.

Po odstavení pece v roku 1877 sa obyvatelia zamestnali v okolitých podnikoch Železiarne Podbrezová a CSM Tisovec, v strojárenskej výrobe, lesníckom a drevárskom priemysle. V súčasnosti sa obec orientuje aj na iné formy zárobku a to na rozvoj malého a stredného podnikania v oblasti služieb a na rozvoj cestovného ruchu, najmä vidieckej turistiky. Vyrastajú penzióny a nové domy, kde je možnosť ubytovania na súkromí. V blízkosti obce je vybudovaný malý lyžiarsky vlek a prvý slovenský Eurosalaš. V centre obce je okrem kostola a zvonice - obecný úrad, zdravotné stredisko, knižnica, pošta, penzión s reštauráciou a kolibou, pizzeria, piváreň, potraviny a pekáreň. Štýlové ubytovanie pre návštevníkov ponúka ja chalupa Rogalko. Pre obyvateľov a návštevníkov obce slúži vlakové alebo autobusové spojenie z Brezna, prípadne z Tisovca.

Michalová leží v nádhernom prostredí Slovenského Rudohoria, na hraniciach Národného parku Muránska planina, kde si turisti naozaj prídu na svoje. Každoročne sa tu organizuje tradičný Silvestrovský beh.

Starostka: Ing. Terézia Tisovčíková 0903 561 808

Trosky 1, 976 57 Michalová

Tel: 048 / 6199 157
Fax: 048 / 6189 910

e-mail: oumichalova@stonline.sk

web: www.michalova.sk

logo_pohronska_polhora Obec Pohronská Polhora

Počiatky histórie obce siahajú do r. 1786, kedy z jedenástich osád Hornej Oravy prichádzajú na územie terajšej obce prví osadníci zaoberajúci sa najmä chovom oviec, drevorubačstvom a povozníctvom. Za prvú písomnú zmienku o obci možno považovať zápis vo farskej kronike, ktorý previedol prvý duchovný správca polhorskej farnosti, piaristický kňaz Štefan Fidray.

Príchod osadníkov bol podmienený žiadosťou Gemerskej a Zvolenskej župy, ktorú predložili na sneme v Prešporku. Územie medzi mestami Breznom a Tisovcom bolo neobývané. Približne v strede cesty stál murovaný hostinec a útulok pre zvieratá a povozníkov – halaš. Tento hostinec s útulkom dalo postaviť mesto Brezno v r. 1726. Časté zbojnícke prepady cestujúcich, ktorí prepravovali rôzni tovar a peniaze z Gemera do Zvolena a opačným smerom cez sedlo Zbojská prinútili vrchnosť k tomu, aby tu bola založená osada. Bola najmladšou osadou mesta Brezna a administratívne sa od neho odčlenila až v r. 1888, Svoj názov dostala osada pravdepodobne od názvu Oravskej Polhory, odkiaľ taktiež prišli prví osadníci.

Pôvodným zamestnaním prvých obyvateľov Polhory bolo poľnohospodárstvo, drevorubačstvo a povozníctvo. V r. 1880 bola postavená v obci parná píla a v r. 1890 píla v Kubickej a tzv. Dubáreň, ktorá spracovávala kôru zo stromov. Upravená kôra sa používala ďalej na výrobu kožených remeňov. V týchto prevádzkach našli zamestnanie aj obyvatelia Polhory. Život osady ovplyvnilo aj vybudovanie železničnej trate Brezno – Polhora v r. 1895 a jej pokračovanie až do Tisovca v r. 1896.

Dominantou terajšej obce je klasicistický kostol sv. Michala postavený v r. 1808so zvonicou, ktorá bola postavená v r. 1843. Je známy svojou unikátnou výzdobou z jesenných plodov a obrazov z prírodných materiálov, ktorá sa každoročne realizuje koncom septembra počas Michalských hodov. Cirkevná rímsko-katolícka škola bola najskôr drevená, neskôr murovaná, presný rok jej výstavby nie je známy. Zaujímavosťou je starý polhorský cintorín, v ktorom sa vyskytuje viac ako 100 liatinových krížov, ktoré vyrábala Zlievareň Hronec na začiatku 20. storočia. Je to najrozsiahlejší výskyt týchto krížov na Hornom Pohroní je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok na Slovensku

V obci žije dnes 1718 obyvateľov a chotár sa rozprestiera na ploche 3 773 ha. Najnižšie položeným bodom je dolina Liesková (600 m.n.m.) a najvyšším miestom je vo výške 1441 m. vrchol Fabovej hole, ktorý je i najvyšším vrcholom Mikroregiónu Muránska planina. Obec žije bohatým kultúrnym a spoločenským životom. Je tu kultúrne stredisko a turistická ubytovňa, v budove obecného úradu je zriadená historická expozícia života a tradícií obyvateľov obce.

Je východiskovým bodom turistických značiek na Fabovu hoľu a Klenovský Vepor. V sedle Zbojská, kadiaľ prechádza Rudná magistrála, sa nachádza rekreačná oblasť známa organizovaním detských táborov.

Starostka: Mgr. Hyacinta Tyčiaková

Hlavná 62, 976 56 Pohronská Polhora

Tel: 048 / 6199211
Fax: 048 / 6189367

e-mail: polhora@ppolhora.sk

web: www.ppolhora.sk



logo_tisovec Mesto Tisovec

Nachádza sa v údolí rieky Rimavy - tvorí južný vstup do Muránskej planiny. Počtom obyvateľov 4360 a katastrom na ploche 12 343 ha patrí medzi menšie mestečká. Pomenovanie dostal od stromu tis, ktorý sa tu v minulosti hojne vyskytoval. Najstaršie osídlenie lokality Tisovec spadá do obdobia mladšej doby bronzovej. Prvá písomná zmienka o Tisovci sa nachádza v listine uhorského kráľa Karola Roberta vydanej v roku 1334. Štatút mesta získal Tisovec na rozhraní 15. a 16. storočia.

Mesto bolo známe každoročnými Tisovskými jarmokmi. Dôležitým zdrojom obživy obyvateľstva v stredoveku bolo baníctvo. Ťažili sa drahé kovy - striebro, zlato, železná ruda a vápenec. Časté vojny a pustošenia narúšali rozvoj baníctva, preto si obyvateľstvo hľadalo aj iné zdroje obživy. Žírne lúky a výborná pastva na nich boli dobrým predpokladom pre rozvoj roľníctva, pastierstva, chovu dobytka a oviec. História Tisovca je spojená s mnohými významnými slovenskými dejateľmi (Clementis, Daxner, Vansová, Pavol Jozefy a ďalší)

Panorámu mesta tvorí veniec hôr vápencového zloženia. Vrch Hradová s pozostatkami starého slovanského hradu a náučným chodníkom a Voniaca s endemitom Lykovcom muránskym. V okolí sú vynikajúce podmienky na pešiu turistiku, na cykloturistiku, hipoturistiku, zimné lyžovanie, paragliding. Z mesta vychádzajú 2 náučné chodníky – na Hradovú a na Tŕstie.

Tisovec je kultúrnym a spoločenským centrom mikroregiónu Muránska planina. V budove radnice na poschodí je umiestnené múzeum histórie Tisovca a jeho okolia, v miestnom kníhkupectve sa nachádza Turistické informačné centrum. Mesto je každoročne organizátorom Dní mesta Tisovca, vo februári sa usporadúva fašiangový maškarný sprievod s muzikou a pochovávaním basy a trikrát ročne sa oživuje tradícia Tisovských jarmokov. Každoročne sa v Tisovci organizuje medzinárodné podujatie Off Road, alebo K prameňu Rimavy..

Primátor: Ing.Peter Mináč

Nám. Dr. V. Clementisa 1, 980 61 Tisovec
Tel: 047/5493 236
Fax: 047/5493 286
e-mail: mesto@tisovec.com

web: www.tisovec.eu




logo regionalny operacny program logo europska unia
Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho fondu regionálneho
rozvoja
„Investícia do vašej budúcnosti“

Stránka bola realizovaná v rámci projektu „Huculská magistrála – klaster cestovného ruchu na území Muránska planina – Čierny Balog“ pod záštitou obce Čierny Balog
Prehlásenie o spracovaní osobných údajov
Počet prístupov: 781634
Copyright © Huculská magistrála 2012, všetky práva vyhradené.
Vyhlásenie o prístupnosti | Webdesign by ŽP Informatika s.r.o.