16. 12. 2017

Na krňačkách rýchlo a zbesilo






Krňačky, krnohy, alebo krňaky, tak sa v nárečí hovorí sánkam, ktoré sa na Slovensko dostali z alpských krajín ešte za čias Mateja Korvína.

V tomto období sa u nás rozvíjalo baníctvo. V baniach sa využívalo drevo na vystuženie chodieb a to sa v zime a v ťažko prístupnom horskom teréne dalo voziť jedine na týchto nákladných saniach.  Postupne ich začali využívať aj na zvážanie sena a iných materiálov, ktoré sa na dedinách používali a používajú dodnes.

Krnô drevo

Tak sa nárečovo hovorí drevu, ktoré je krivé a to je aj základný materiál na stavbu krňačiek. Tie s príchodom strojov nezanikli. A aj keď sa už na vozenie nákladu využívajú zriedka našli nové uplatnenie. Odvážni muži, ale aj ženy s na nich začali spúšťať z čoraz strmších svahov, a i keď si niektorí z nich aj kosti polámali, zrodila sa nová športová disciplína, ktorá sa teší čoraz väčšej obľube.

Ako sa to všetko začalo

V jeden zimný večer sa v dedine Turecká zišli chlapi krčme. Popili piva aj pálenky a začali sa prieť, koho krňačky sú najrýchlejšie a kto ich vie najlepšie „kerovať“. Nevedeli sa dohodnúť, tak sa na druhý deň zišli na kopci nad dedinou. Vyznačili trať a čas vraj merali budíkom. Bolo to v roku 1957 a na Slovensku sa zrodila nová športová disciplína.

Slovenský pohár v zjazde na krňačkách

Stúpame do strmého svahu, zima pomaly končí, sneh v nížinách mizne, ale tu na Muránskej planine ho je ešte dosť. Náš sprievodca je Braňo Seleš prezident Slovenskej krňačkovej rady. Sme nad chatou Zbojská a práve dnes sa tu koná jeden z pretekov Slovenského pohára. Za zimu ich je desať a toto je jeden z nich.

„Postupne sa vytvorili pravidlá, ktoré sú veľmi prísne, dokonca prísnejšie ako v zahraničí,“ hovorí prezident asociácie. „Trať musí byť dlhá minimálne kilometer, musí mať dostatočný sklon a musia byť na nej zákruty.“  

Žiadny kov ani umelé hmoty

Sánky musia byť z prírodného materiálu, teda dreva.  Sklznice sa nesmú ohýbať ani lepiť, nesmie sa na ne dávať kov či umelá hmota. Dbá sa na staré konštrukčné postupy, ale napriek tomu sa pretekári rútia dolu svahom takmer sto kilometrovou rýchlosťou. Najvyššia rýchlosť 112 kilometrov za hodinu bola nameraná na doskočisku skokanského mostíka.

Prilba nie je povinná

Napriek takýmto vysokým rýchlostiam nie sú povinné žiadne chrániče a dokonca ani prilba. „Mnohí pretekajú v krojoch, je v tom kus tradície a my im v tom nemôžeme zabrániť,“ povedal nám pán Seleš.
 

Tisícšeťsto metrov dlhou traťou sa spúšťa jedna posádka za druhou. Posádku tvoria dvaja chlapi, alebo dve ženy.  Nám prizerajúcim tuhne krv v žilách, občas sa vyskytnú aj pády, ale našťastie všetky sa skončili bez vážnejších zranení, narazený zadok sa neráta, to je súčasť tohto športu.

Na Zbojskej sa zišlo 34 posádok a všetky prišli šťastne do cieľa.Nie je dôležité kto bol prvý, dôležité je to, že sane našich dedov, krňačky, na Slovensku nezaniknú.


Viac tu: http://nasenovinky.sk/article/27567/na-krnackach-rychlo-a-zbesilo#.VPIR9nzMsdY.facebook




logo regionalny operacny program logo europska unia
Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho fondu regionálneho
rozvoja
„Investícia do vašej budúcnosti“

Stránka bola realizovaná v rámci projektu „Huculská magistrála – klaster cestovného ruchu na území Muránska planina – Čierny Balog“ pod záštitou obce Čierny Balog
Počet prístupov: 580401
Copyright © Huculská magistrála 2012, všetky práva vyhradené.
Vyhlásenie o prístupnosti | Webdesign by ŽP Informatika s.r.o.